Vzťahy, vzťahová gramotnosť, vzťahová kultúra, konštruktívne a produktívne vzťahy … ale aj deštruktívne vzťahy, toxické vzťahy, zabíjacke vzťahy... – to všetko sú pojmy, ktoré sa objavujú v poslednej dobe pomerne často v súčasnej realite okolo nás, v médiách a textoch, odborných ale aj tých bežných.

Nemecký psychiater a psychoterapeut Hans Jurgen Maaz – v nedávnom rozhovore s Jasmine Kosubek – použil dokonca pojem „vzťahová demokracia„, ktorý sa spoločne pokúsili aj popísať a príp. vysvetliť.

Časť rozhovoru o vzťahovej demokracii – v nemeckom jazyku so slovenskými titulkami:

Ak však hovoríme o vzťahoch, vzťahovej kultúre či dokonca o vzťahovej demokracii, zrejme sa nevyhneme pojmom férovosť, spravodlivosť, komunikácia a spätná väzba. Ale aj kritičnosť, konflikt, agresia, násilie ...

Dr. H.-J. Maaz používa pojem „Gefuehlstau“ (citová zápcha, emocionálny pretlak, citový zával), ktorý možno považovať za centrálny fenomén v oblasti vztahov.

V roku 1990 vyšla jeho kniha rovnakého názvu, o ktorej sa vo Wikipedii píše:

„Kniha Der Gefühlsstau (Emocionálny pretlak), ktorú v roku 1990 vydal Hans-Joachim Maaz, vznikla na pozadí existencie Berlínskeho múru. Maaz, ktorý pôsobí ako psychoanalytik, v nej podrobne analyzuje psychický stav obyvateľov NDR. Dielo prináša zdrvujúcu štúdiu o kolektívnej neuróze, ktorou mnohí občania trpeli v dôsledku vtedajšieho režimu. Kniha má kontroverznú povesť. Občania sú utláčaní štátom, ktorý navonok prezentuje pozitívny obraz. Maaz odhaľuje pretrvávajúcu represiu v NDR, narúšanie demokratických procesov, svojvôľu súdnictva, neustále vymývanie mozgov i sofistikovaný systém štátnej špionáže. Všetky tieto skutočnosti podľa autora vedú k vážnym psychickým deformáciám u ľudí. … Muži sa pohybujú v spoločenských úlohách, no v osobnom živote oň prichádzajú. Dobre sa zabával a mal na sebe oblek. Aké je to len potešenie. Situácia východných Nemcov sa zrkadlila v pomeroch západných Nemcov a ich vnúčatá boli veľmi šťastné. Muži sú menejcenní. A to, čo sa zachovalo, tam v skutočnosti nie je – túžia byť súčasťou štátu. Cirkvi plnili dôležitú funkciu ventilu; v ich priestoroch – na jedinom mieste, kde sa dalo hovoriť slobodne – sa malo diať niečo, čo sa však nikdy celkom nepodarilo naplniť.“

H.-J. Maaz tvrdí, že práve emočné zahltenie (citový zával) je príčinou rôznych „deformácií a patológií“ v chovaní človeka ako aj príčinou mnohých z jeho zdravotných problémov…

V protiklade k tomu je tu názor iných odborníkov, ktorí hovoria o „štrukturálnych poruchách mozgu“ (psychopatia), ako príčine takýchto deviácii (odchyliek od normy). Tieto poruchy síce môžu vznikať ako dôsledok nepriaznivých okolností (v rannom detstve), ale k emocionálnemu zahlteniu tu nedochádza. Skôr naopak – príčinou roznych sociálnych patológií tu býva nedostatok citu, resp. súcitu (empatie). Zastáncami takéhoto prístupu sú napríklad americkí experti (psychológovia) P. Babiak a R.Hare, ktorí vydali v roku 2006 svoju publikáciu Hadi v oblekoch (Snakes in Suits).